Travel Diary: Jamajka

Sľubovaná Jamajka je tu a dokonca aj na čas! To ste nečakali. Musím sa hneď na začiatok priznať, že som od nej nečakala veľa. Asi ako každý som ju poznala hlavne kvôli tráve a Bobovi. V nič špeciálne som teda ani nedúfala. Už v prístave som pochopila, že som ju neskutočne podcenila.

Nebolo to ako iné ostrovy, že ešte len prídete, všade sú vysoké budovy, cesty, obchody. Tu bolo tak 70% stromov, rastlín, vody logicky keď sme v prístave a iba pár suvenírových obchodíkov pre zberateľov magnetiek a veci s nejakými Jamajskými motívmi. Nechceli sme hneď na prvej zastávke riskovať a sami sa prechádzať po ostrove tak sme si objednali výlet na lodi na Dunn's River Falls čo je najväčšia turistická atrakcia na Jamajke. Sú to vodopády, na ktoré sa dá so sprievodcom vyliezť tak sme to chceli skúsiť. Hneď po príchode do Ocho Rios bol stánok na požičanie špeciálnych gumených topánok na vodopády, pretože ich tvorí dosť klzkých kameňov a obyčajné topánky by boli mokré a ešte by sa aj šmýkali. Požičali sme si ich teda a delegátka nás odviedla do autobusu. Na úvod nám zaspievala pesničku "Welcome to Jamaica" a povedala nám trochu viac o ostrove. Farby jamajskej vlajky sú zelená, čierna a žltá a znamenajú: zelená - veľa zelene na ostrove, žltá - slnko po celý rok a čierna - farba pokožky obyvateľov. Jazdia naľavo, majú svoju vlastnú reč, ktorá je zmesou francúzštiny, španielčiny a angličtiny, úradným jazykom je ale angličtina. Prvý raz som videla na živo pomarančovník a skoro na každej palme rastú kokosové orechy. Národný nápoj je of course rum, ktorý majú biely a čierny. Ochutnali sme obidva .

Dunn's River falls

Mali sme kúpený Express výlet - čo znamená, že sme mali ísť skôr ako ostatní. Haha. Stáli sme v rade dobrú hodinu a pol s ostatnými skupinami. Pieklo na nás a ľudia s deťmi mali dosť nervy. Keď sme sa dostali na radu veľmi sa nám ospravedlňovali, že nemali voľných sprievodcov. Zostali sme tam posledná skupina. Aj keď sme tam boli jediní sme ešte cez 15 minút čakali, kým k nám niektorí z nich príde a konečne vylezieme na vodopády. Express af.

Na fotke vyzerajú trochu menšie. Neboli síce moc veľké ale bola naozaj sranda na ne vystupovať. Začalo sa tým, že nás náš sprievodca všetkých hodil do vody. Cez pokojné miesta sme sa dostali k takej kamennej šmykľávke, kde sa musel každý povinne spustiť zatiaľ čo nás natáčal. Ja som mala so sebou kameru tiež ale robila som iba videá. Plánujem celý trip zostrihať do jedného videa ale to potrvá tak sa zatiaľ netešte. Postupne sme sa cez vodu dostali k vystupovaniu a miestami bol prúd dosť silný a bolo treba dávať pozor. Celý výstup zabral možno niečo cez pol hodinku a kľudne by sme to boli dali ešte raz.

Po vodopádoch nám kvôli čakaniu veľa času na ostrove nezostalo. Autobus nás odviezol späť do prístavu. Chceli sme pred odchodom ísť aspoň na jednu pláž a ochutnať rum! Našťastie kúsok od lode jedna bola. Síce trochu menšia ale krásna. Pred ňou mal stánok nejaký miestny obyvateľ s kokosmi. Neboli to také typické hnedé tvrdé orechy ale zelené. Taký som ešte neskúsila a nemienila som to tak nechať. Hneď som si skočila jeden kúpiť. Hovoril, že je odtrhnutý z palmy priamo za ním. Takou 'mačetou' alebo čo to bolo ho pár švihmi rozsekol a mohla som chutnať. Trochu som sa bála lebo z normálneho kokosového mlieka je mi zle ale tento bol super!

Po kokosovom orechu sme chceli konečne prejsť na niečo tvrdšie. Damn toto znie ako veta nejakého notorika. Zakotvili sme v prvom plážovom bare a objednali si biely a čierny rum. Čašníčka sa nás hneď spýtala, či chceme aj niečo na zapitie a.k.a. brzdu ale my frajerky že netreba. S rumom nám rovno priniesla aj kolu, keby sme si to rozmysleli. Čierny rum bol super. Pri bielom sme trochu váhali. Stačilo si k nemu pričuchnúť a bolo jasné, že bude tak stokrát silnejší. Dali sme si ho s maminou na polovičku ale aj tak sme ho nevypili. Tá kola padla vhod.

Naša ochutnávka nedopadla tak slávne ako sme si mysleli ale určite to bolo treba vyskúšať. To slnko tiež nebolo najlepšie po tak silnom rume a trochu "chycené" sme sa vybrali na pláž. Ja a brat sme boli síce jediní ľudia vo vode ale who cares. Aspoň máme čo rozprávať vnúčatám.

Posledná zastávka bola nečakane nakupovanie suvenírov. Vykúpili sme polovicu magnetiek, pohárikov a všetkých tých dovolenkových vecí. Musím ale uznať, že sa s obyvateľmi výborne vyjednáva. Veľmi sa mi páčilo jedno vrecko. Spýtala som sa teda majiteľky stánku koľko stojí.

Ona - For you just for 25 dollars.

Ja - I'll give you 10.

Ona - Okay.