Travel Diary: Kajmanské ostrovy

Musím si trošku pohnúť so všetkými tými článkami, ktoré som vám posľubovala, pretože zachvíľu je tu termín ďalšieho odchodu. Po našej Jamajskej zastávke, z ktorej som bola neskutočne ohúrená, nasledovala zastávka na Kajmanských ostrovoch. Ráno okolo 8 sme prišli do prístavu a asi pol hodinu čakali na kontrolu, pretože miestni robili dosť dôkladné kontroly na jedlo a všetko vyhadzovali z tašiek. Pri jednom stanovisku mali dokonca psa. Niesom si istá, či im ten zlatý retríver v pátraní nejako pomohol. 

Nechceli sme urobiť tú istú chybu ako na Jamajke, že si objednáme výlet z lode a kým sa k výletu dostaneme, pol dňa bude preč. Dnes sme chceli skúsiť, čo to dá, keď si kúpime výlet od miestnych. Ešte len sme prešli kontrolou a už sa na nás vrhli desiatky miestnych ponúkateľov rovnakých výletov, aké nám ponúkala loď. Neboli sme dopredu rozhodnutí pre nič konkrétne ale hneď prvá ponuka vyhrala. Išlo o výlet na lodi k veľkým rajám, s ktorými sa dalo hrať, pestovať ich, bozkávať ich, plávať s nimi a podobne. Neskôr bolo na pláne potápanie sa s rybkami a final destination bola pláž. Ak by ste chceli kúpiť tento výlet z lode, zaplatili by ste čisto za raje okolo 90$, samostatne za potápanie asi 60$a za pláž 40$na osobu. To je 190$ čo naozaj nie je málo a najhoršie je, že tam neboli žiadne kombinácie. Človek, ktorý chcel vidieť všetko mal smolu. My sme kúpili kombináciu všetkých týchto troch výletov za 25$ na osobu. Ak by ste sa hocikam chystali ísť, určite kupujte výlety až na ostrove. Oplatí sa to oveľa viac. 

Nebudem klamať. Neboli sme si istí, či pre nás vôbec nejaký autobus príde. Prišlo nám to smiešne málo za toľko vecí to see. Obavy sa stratili ked prišli autobusy rovno dva. Pol hodinová cesta do menšieho prístavu ubehla ako nič keďže náš vodič bol asi veľkým fanúšikom Fast and Furious. Predbiehal z prava, červená mu nič nehovorila, do kruhového objazdu vchádzal zásadne pred rozbehnuté auto a spomaľovače boli pre neho skôr výzvou dať pedál až na podlahu. Ale tá cesta bola fakt super. V každej zákrute sme čakali, že sa prevrátime. 

S trochu otočeným žalúdkom sme vystúpili v prístave a majiteľ loďky, na ktorej sme mali ísť pozrieť raje, nás všetkých usadil, počkali sme na príchod druhého autobusu a vyrazili sme na more. V okolí prístavu bolo veľa nádherných domčekov. Všetci mali vodné skútre alebo člny, na každom dvore behali upratovačky, záhradníci a iný personál, väčšina mala priamy vstup do mora ale aj tak bazén jak sviňa a my sme mohli akurát tak fotiť. Náš sprievodca nám namiesto rozprávania o Kajmanoch ukazoval domy celebrít a jeho obľúbené slovo bolo "guys". Dokázal ho použiť 4-krát v jednej vete. Cesta k rajám trvala trochu viac ako sme čakali ale stálo to zato. 

 

Takú vodu som ešte nevidela. Bola úplne tyrkysová a aj v hĺbke možno 3,5 metra bolo vidno celé dno. Vopred upozorňujem, že veľa fotiek nemám. Mala som so sebou kameru a keďže môj telefón vodeodolný nie je, všetky videá a pár fotiek som robila iba ňou. Slúbila som jedno veľké zostihané video takže raje ani rybky v tomto článku bohužiaľ neuvidíte. Pridaťmôžem iba veci odfotené mobilom. 

Okolo oblasti rají bolo v kruhu asi 7 lodí. Voda tu bola iba po pás tak sme všetci povyskakovali a sprievodca chytil vednu veľkú raju a začal nám o nich rozprávať a vysvetľovať, čo môžme a čo nie. Najprv som sa ich trochu bála lebo boli obrovské. Stále mi nejaké plávali okolo nôh nie nadarmo sa im hovorí sea kittens a bála som sa, že ich pristúpim alebo niečo. Jednu raju mal náš sprievodca na rukách a postupne sme k nej chodili, mohli ju hladkať, bozkávali sme ju, chodila nám po chrbte a bolo to úžasné. Plávali sme s nimi, naháňali ich a určite by som si to chcela zopakovať. 

Keď posledný jedinec dohladkal a dobozkával sa, nastúpili sme späť na loď a išli necelých 10 minút niekam do stredu mora na potápanie. Skôr než sme začali rybkám hodil Pán lode nejakú potravu takže keď sme sa potápali mali sme ich tam neskutočne veľa všetkých rôznych farieb. Okrem 20 metrov od brehu som sa ešte nepotápala. Snažila som sa ukecať rodinu na potápanie sa s korytnačkami v Mexicu ale vždy ma zrušili. Toto bola moja potápacka premiéra a hrozne sa mi to páčilo. More bolo čistučké a rybám vôbec nevadilo, že tam pri nich plávame. Snažila som sa ísť čo najhlbšie, aby som si pozrela všetky tie rastliny a koraly zblízka. Niečo úžasné naozaj! 

Po takej možno slabej hodine potápania sme sa s kapitánom vrátili na súš. Celú cestu mi bolo nejako divne. Neviem či zo slnka alebo z tej hĺbky ale chcelo sa mi spať. Náš legendárny vodič nás z prístavu odviezol na pláž kde sme strávili asi 3 hodiny. To by sme neboli my keby niečo neochutnáme. Bol tam jeden jediný stánok kde robili veci typu hranolky, burgre etc. Rozhodli sme sa s bratom pre chicken burger keď už sme v tej Amerike. Čakali sme na neho dobrých 25 minút, pretože pani nám mäso robila na malej plynovej bombičke, ktorá pravdepodobne zomierala. Veľmi sa nám ospravedlňovala ale nám to nevadilo, až tak hladní sme neboli. Keď sa nám konečne dostal do rúk oplatilo sa čakať. Mäso bolo super, na sladké žemle už sme si počas pobytu zvykli a do takých 5 minút bol preč. Porobili sme si nejaké fotky na pláži a bol čas ísť. 

Hneď po nastúpení sme zaregistrovali, že náš faktor 15 asi nebol najlepší nápad. Všetci sme sa krásne spálili. To máme za to ako sme sa smiali tým na lodi. Ešte v ten deň sme museli kupovať krém na popáleniny. Na hrudi sa mi opálilo "nádherné" V-čko z plavkových ramienok takže bol pre mňa dosť problém obliecť sa tak, aby to nebilo do očí. Je mi ľúto, že nemám žiadnu fotku rají ale to video vám to vynahradí. V blízkej budúcnosti očakávajte Mexico!