Travel Diary: Miami

Hey lásky, som späť. Pobyt v raji sa bohužiaľ skončil a ja som sa musela vrátiť do reality. Vždy mi po dovolenke chvíľku trvá kým si zasa zvyknem na to všetko, na čo sa mi darilo úspešne nemyslieť. Začala by som tým, čo všetko som si pre vás pripravila. Okrem osobitného článku z každej destinácie som sa rozhodla napríklad pre ochutnávku amerických jedál, ukážem vám, ako vyzeral môj deň na tanieri, podelím sa s vami o nové kúsky z rozličných miest a pridám aj pár recenzií. Fakt sa máte na čo tešiť! Neskutočne sa teším na písanie všetkých tých článkov, bude to bomba.

Začnem od začiatku. Našu cestu sme začali vo Viedni odkiaľ sme pokračovali do Dusseldorfu. Tam sme mali 50 minút čas na prestup na lietadlo do Miami. Letisko bolo preplnené nečakane a už od začiatku bolo veselo. Najprv sa cestovke nepodarilo zabookovať moju letenku, potom som mala sedieť niekde úplne inde ako zvyšok rodiny, z nás troch som bola "náhodne" vybraná na špeciálnu kontrolu, kde ma traja američania skenovali, prehľadávali, poprehadzovali mi celú tašku a dokonca mi skontrolovali aj podušku. Nakoniec som sa však bez väčších problémov dostala do lietadla a mohli sme si užívať krásnych 12 hodín letu.

Stihla som si pozrieť asi 3 filmy, 2 seriály, hrala som sudoku, čítala som si, snažila som sa spať ale keď som pozrela na hodiny a uvidela, že do pristátia zostáva 5 hodín 24 minút skoro ma porazilo. Bolo to naozaj nekonečné aj keď tie filmy a hry to dosť skrátili. Keď sme po 11 hodinách uvideli pevninu a prvé miniatúry domčekov neskutočne sme sa tešili. Po pristátí sme sa vybrali rovno vybavovať špeciálne papieriky potrebné na vstup do krajiny pre tých, čo ešte v USA neboli. Po všetkých odtlačkoch prstov a naskenovaní rohoviek sme sa dostali k batožine a vytúženému taxíku do hotela. Keďže sme prišli o deň skôr aby nám neutiekla loď mali sme trochu stresy. Nakoniec sme mali super taxikára z Bangladéšu, ktorý nám po ceste povedal niečo málo o meste a do 10 minút sme boli na mieste. Vybrali sme si Double Tree by Hilton, pretože sme sa celkom báli ísť do nejakého hotela na kraji mesta za pár eur na noc. Musím povedať, že bol veľmi pekný. 

Malá ukážka izby. Je to dosť blbá fotka ale chcem aby ste mali aspoň akú - takú predstavu.

 

Po ubytovaní sme sa išli prejsť. Hneď vedľa hotela bol prístav aj veľký park tak sme začali tam. Bolo tam krásne čisto, všade samí ľudia so psami, asi 20 chlapcov hralo v piatok o piatej večer basketball, veľa športovcov a hlavne taký príjemný ruch. Jednému sympaťákovi ku mne utiekol pes ako z filmu tak sme sa porozprávali a sú tam úplne iní ľudia ako u nás. Všetci sú milí, usmievaví, komunikatívni a hlavne nerobia zo všetkého problémy. Za celý pobyt som myslím nestretla ani jedného nepríjemného človeka. 

Po prechádzke sme sa nevedeli rozhodnúť, či zakotviť v nejakej z reštaurácií alebo ochutnať niečo z obchodu, čo u nás nie je veľmi dostupné. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť. K tomu vám viac poviem až v ochutnávacom článku.

Na druhý deň sme už o 11 odchádzali z hotela aby sme si odložili batožinu na loď a išli ešte preskúmať Downtown. Stopli sme si taxík, nechali sme sa odviezť do prístavu, odovzdali sme batožinu a pri čakaní na vstup do lode sme zistili, že všetky peniaze, pasy, víza a letenky sme nechali v hotelovom trezore. Super,že? Zobrali sme teda ďalší taxík a mohli sme ísť späť. Modlili sme sa celú cestu aby to tam všetko bolo. Utekali sme do izby a našťastie ho ešte upratovačky nestihli otvoriť. Zobrali sme teda všetky zabudnuté veci a mohli ísť zasa smer loď. Tentokrát bol taxikár tak milý, že cestu späť nám dal zadarmo. Po milión bezpečnostných kontrolách sme sa dostali na loď. Ešte som sa nerozhodla, či jej venujem samostatný článok, aby ste si ju vedeli predstaviť. Tak, pre prvý deň toho bolo myslím dosť. Ak sa podarí už zajtra môžte čakať článok zo dňa na lodi. Pre viac fotiek sledujte môj instagram.