How to live your dreams

Pekný podvečer prajem! Neskutočne ma ničia ľudia okolo, ktorí majú svoje sny ako každý z nás ale stále rozprávajú o tom, ako ich aj tak nikdy nedosiahnu lebo sú moc vysoké, náročné alebo hocičo iné. Je mi jasné, že sa im tie ciele momentálne zdajú nemožné ale to neznamená že ich nemôžu dosiahnuť. Určite že môžu. Ale idú na to zle. Ako už som spomínala v predchádzajúcom článku nedá sa čakať že to bude hneď zajtra. Preto vám poviem ako dosahujem svoje ciele a sny ja.

Základom úspechu je zoznam. Áno, asi to neznie moc slávne ale naozaj pomáha. Zoberte si nejaký papier alebo zošit alebo hocičo iné a napíšte si aspoň 50 vecí, ktoré by ste chceli za život stihnúť alebo dokázať. Kľudne si píšte tie najväčšie, najbláznivejšie aj najmenej reálne. Neskôr ich rozdelíte na menšie časti. Keď ste so zoznamom hotoví, čítajte si ho vždy aspoň 3 krát týždenne a uvidíte, že sa vám zrazu začnú naskytovať príležitosti na splnenie niektorých z vašich cieľov. Je dobré, keď zošítok (alebo do čoho si ciele píšete) nosíte so sebou. Hocikedy cez deň vás môže napadnúť nová vec, ktorú by ste chceli dokázať tak si ju rýchlo zapíšte! Nemusia to byť žiadne veľké veci.. ak chcete napríklad niekomu urobiť radosť tak nemusíte čakať. Príležitosť sa nájde vždy. Ak chcete niečo väčšie napíšte si nejakých známych ľudí, ktorých by ste chceli stretnúť, vaše vysnívané miesta, veci, ktoré chcete vyskúšať naozaj všetko čo vás napadne.

Tak, už máte svoj zoznam. Teraz prišiel čas rozdeliť si ciele na menšie časti. Nielen že vás bude oveľa viac baviť ich postupne odškrtávať ale ani neviete ako rýchlo sa dostanete po ten veľký. Napríklad si dáte ako goal že schudnete 5kg. Začnite takým kilom. Keď si ho po 2-3 týždňoch vyčiarknete, budete mať chuť schutnúť ďalšie 2,5kg a začne sa vám to páčiť. A zrazu ste dosiahli svoju cieľovú 5-ku ani neviete ako. Keby ste sa ale hnali rovno za tými 5 kilami postupne by ste stratili motiváciu a prestalo by vás to baviť. Aspoň tak to mám ja.

Teraz viete ako na to a rozhodla som sa vám ukázať pár živých dôkazov z môjho života.
Minulý rok som si napísala zoznam vecí, čo som chcela dosiahnuť. Bolo medzi nimi napríklad nájsť chlapca svojich snov, našetriť si na iPhone, mať zdravšie vlasy, ísť na koncert Martina Garrixa, zlepšiť angličtinu a veľa ďaľších.

Či som našla chlapca svojich snov je diskutabilné. Ja myslím, že on je ešte niečo viac. Nikdy by som nečakala že si s niekym až tak sadnem a budeme si rozumieť. Môžem pri ňom robiť všetky blbosti sveta a aj tak si nikdy nebude myslieť že som divná. Jedine keď sa v hotelovom bazéne začnem hrať na Stitcha, vrčať a robiť mu hanbu.

Na iPhone som síce šetrila vyše 8 mesiacov s tým, že peniaze zo všetkých sviatkov som si musela odkladať a nakoniec som si ho predsa kúpila sama. Bola to asi jedna z mojich najväčších doterajších investícii na ktoré som si musela zarobiť sama ale aspoň si ho viac vážim.

Zdravšie vlasy bol pre mňa dosť problém. Zvykla som si ich žehliť asi rok až dva v kuse takže boli dosť ako slama. Nakoniec som uplne zatrhla žehlenie a minulý mesiac som sa konečne odhodlala ich skrátiť o takých dobrých 15cm. Odvtedy ich mám naozaj o dosť radšej.

Rozhodla som sa ale, že si urobím nový zoznam. Najprv som vôbec nevedela čo do neho napíšem. Pripadalo mi, že mi nič nechýba a nič také nechcem. Neskôr ma však začalo napadať dosť vecí, hlavne maličkostí (tie mám najradšej) ale aj väčších vecí a najviac ma teší, že sa mi s nimi naozaj darí. (Aby bolo jasné svoj zoznam cieľov som videla iba ja. Nikomu ho neukazujem pretože chcem, aby sa tie ciele plnili náhodou a nie aby mi ich plnili ľudia, ktorí si ich prečítajú)

Napísala som si napríklad, že chcem ísť na naozaj romantické rande. Netrvalo to ani 2 týždne a dostala som ho.

Ďalej som si želala vidieť aspoň jednu pláž s čiernym pieskom.

Medzi najväčšie želania zatiaľ patrilo vidieť Malkina. Je to pre mňa naozaj jedna z najväčších idolov. Milujem hokej, milujem Pittsburgh a po rokoch som si zamilovala aj Malkina. Mojim veľkým želaním minulých narodenín bolo ísť na Majstrovstvá Sveta v Ostrave. Po pravde som viac chcela ísť na Rusko ako na Slovenko ale nakoniec som bola na oboch. Až do poslednej chvíle nebolo isté, či bude vôbec hrať keďže v predchádzajúcich asi 3 zápasoch nebol. Dosť som sa bála, všetci mi hovorili že nepríde, hneď po prejdení turniketom som utekala k ľadovej ploche kde sa hokejisti rozcvičovali a zúfalo hľadala 71. Nenašla som. Bolo mi naozaj do plaču tak veľmi som ho chcela vidieť. Keď už som stratila asi všetku nádej mamina mi otočila hlavu na druhú stranu kde predomnou stál veľký chrbát s číslom 11. To nadšenie neviem do dnes opísať.

Je toho o dosť viac ale tomuto článku bude musieť stačiť týchto pár zážitkov a splnených snov. Nejde mi o žiadne vychvaľovanie sa možno trochu  ale chcem vám ukázať, že keď niečo naozaj chcete a nech je váš cieľ hociako veľký dá sa dosiahnuť.

D