D je späť v hre!

Ahojte, po štyroch mesiacoch som späť. Mala som pripravené asi tri články, spísané výlety, nejaké random veci no môj notebook ma zradil asi po dvoch mesiacoch. Dosť ma to mrzelo ale pri kvalite nášho pripojenia by to asi aj tak muselo počkať na Slovensko. Dnes je to presne týždeň od môjho návratu a konečne si začínam znova zvykať na tento svet.

Bolo to pre mňa ťažšie ako som si vôbec dokázala predstaviť. Nečakala som, že to vo mne zanechá takú stopu hlavne keď sme tri mesiace zo štyroch nadávali na všetko, na čo sa dalo a denne hľadali cestu ako sa dostať domov. Ostrov, partia, zábava a zážitky boli neskutočné no pani vedúca bola minimálne stelesnenie všetkého zlého, čo tento svet ponúka v jednej osobe. Prvý mesiac som strávila v pool bare, čo bola pre mňa najväčšia výhra. Pracovať som začínala vždy poobede takže som mohla dlho spať a chodiť von, rozprávala som sa s ľuďmi, nejako extra som sa nenarobila ale pani najvyššia sa rozhodla ma poslať na reštauráciu. Zo začiatku sa mi tam absolutne nepáčilo ale po čase sa ukázalo, že to bolo stokrát lepšie ako bar. Roboty bolo strašne veľa ale partia to zachraňovala. Deň čo deň sme si rozumeli viac a viac. Pravdaže boli stále nejaké problémy lebo bez nich by to nešlo ale naučili sme sa nebrať si ich k srdiečku. Pracovali sme 5 dní a mali sme 1 deň voľna, ktorý sme každý využívali po svojom. Niektorí si pospali, iní si privstali a vybrali sa na trip. Prešli sme toho neskutočne veľa. Za seba môžem povedať, že som prešla 90% západného pobrežia. Na východnom toho veľa nie je a pre nás bolo dosť ťažké sa naň vôbec dostať tak sme sa uspokojili so západným. Autobusom je všeobecne ťažké dostať sa na miesta, ktoré sme chceli vidieť a tak sme využívali najmä stop. Keď nám o tomto spôsobe cestovania hovorili kamarátky dosť sme sa toho báli no ukázalo sa, že na strach nebol žiadny dôvod. No dobre, dvakrát sme sa dosť báli. Jeden prípad bola biela dodávka, kde sme sedeli vzadu medzi nábytkom keď si vodič  dal pauzu na pumpe a volal niekam. Chceli sme rýchlo utiecť ale zachovali sme pokoj haha. Druhý prípad bol pán úchyl, ktorý si od nás celú cestu pýtal čísla, facebooky a všeličo možné a dokonca kamarátku pohladkal po nohe. Inak nebol absolútne žiadny problém, ľudia boli veľmi ochotní. Niekedy nás dokonca zaviezli ďalej ako sami išli. Bola to určite dobrá skúsenosť bohatá na zážitky. Len okrajovo spomeniem, že som vo vlečke jedného stopu nechala peňaženku, aby nebola nuda. Rovnako som v deň odletu nemohla najsť občiansky preukaz a vyzeralo to, že ani neodletím. Aj keď mi to na jednej strane veľmi chýba som rada, že som doma a môžem sa znova venovať veciam, na ktoré v Grécku nebol priestor. V blízkej budúcnosti plánujem článok, do ktorého vtlačím všetky výlety a tonu fotiek nech máte čo pozerať.

D