Malý Vianočný pokec

Ahojte, ako trávite vianočné sviatky? Tie moje síce nezačali podľa predstáv ale nakoniec dopadli výborne. Už len fakt, že vďaka Hotelovej akadémii prázdninujeme o týždeň dlhšie ako všetky ostatné stredné školy je dosť potešujúci. Vytúžený oddych od školy prišiel a s ním aj viac času na veci, ktoré ma bavia - čiže na blog. Veľmi som o ňom poslednou dobou rozmýšľala a rozhodla som sa pre pár zmien.

Keď sa pozriem spätne, bolo to presne v tomto vianočnom čase pred rokom, keď som konečne nabrala odvahu založiť si blog a robiť,čo ma baví. Predstavovala som si tie najrôznejšie články, ktoré nebudú na každom druhom blogu a ľudia ich budú radi čítať. Nevedela som, o čom mám písať aby to bolo originálne a "iné". Preto to vyzeralo nejako tak, že som išla variť, tak som to nafotila a urobila o tom článok. Niečo som si kúpila alebo dostala, hurá, zasa článok. Áno, bolo to aj tým, že som nemala tušenie o čom písať,a tak som napísala hocičo, len aby tu niečo bolo. Cítila som sa super ale neskôr som si všimla, že to ľudí veľmi neberie a nebaví. Nechápala som, čo robím zle alebo prečo také veci ľudí od iných blogeriek bavia. Dnes už to chápem. Ako by to ľudí mohlo baviť keď to nebavilo ani mňa samú? Včera večer som dostala chuť ísť si prečítať svoje články za posledný rok a pri niektorých som cítila, že nie sú písané z radosti ale skôr zo zúfalstva, že dlho nevyšiel článok tak idem rýchlo niečo zbúchať nech mám lepší pocit. Jedna kamarátka blogerka mi povedala, že vždy mám uprednostňovať kvalitu nad kvantitou. Ako začiatočníčka plná eufórie z niečoho nového som tu toho chcela mať pravdaže čo najviac, aj keď 80%  z článkov mi teraz s odstupom času príde bezduchých. Dala som si pauzu, zdemotivovaná, že nikdy nebude môj blog pre ľudí zaujímavý lebo nemám poriadne nápady na články. Potom ale prišli moje prvé cestovateľské zážitky, napísala som o nich a zrazu mali príspevky 3-násobnú sledovanosť. Nehorázne ma to tešilo a motivovalo viac cestovať a písať o tom. Na USA boli skvelé ohlasy, všetci kamaráti čítali moje cesty a ja som sa cítila ako poloboh. Lenže som to trochu prehnala. Vždy, keď si otvorím svoju stránku mi príde trochu smutno. Traveldiary, traveldiary, traveldiary... Je síce pravda, že vzhľadom na to, koľko času ročne precestujem by môj blog mohol byť orientovaný čisto týmto smerom ale to nikdy nebol môj zámer. Ako som spomínala na začiatku, chcela som písať o veciach, ktoré ma bavia a to nie je iba cestovanie. Preto vždy, keď som myslela na to, že mesiac som nič nedala na blog som si hovorila, neboj sa, veď za dva týždne odchádzaš, znova budeš môcť písať o svojich cestách. A takto sa z môjho hobby stal 1 článok za 2 mesiace. A práve to by som v nasledujúcom období rada zmenila. Pravdaže nie každému sa dá vyhovieť s obsahom článkov ale naozaj chcem jeden z tých blogov, čo nebude ako každý iný, keď ho človek otvorí. Chápem, že sme dievčatá tak sa všade rieši kozmetika, fitness, všeliaké dievčenské rady a tipy. Netvrdím, že sa tu občas nemôže vyskytnúť článok na spomenuté témy ale aj keď som rok aktívne cvičila, nikdy ma nenapadlo vám sem písať nejaké moje rutiny, obľúbené cviky, fotiť proteiny a podobné záležitosti lebo viem, že fitness inšpiráciu a motiváciu nie je ťažké nájsť hocikde na internete a pochybujem, že by vám niektoré moje subjektívne metódy boli užitočné haha. V budúcnosti plánujem vniesť do blogu veľa čaju, nakoľko ho zbožňujem rovanko ako písanie. Zameriam sa na niektoré zo svojich obľúbených druhov ale vyskúšam aj úplne nové a podelím sa o pocity. Ďalší  bod sú knihy. Môj asi druhý najlepší kamarát a neodmysliteľná súčasť dobrého čaju. Neskôr spomeniem aj moje malé podnikanie a všeobecne sa začnem konečne venovať témam a veciam, ktoré ma naozaj bavia. Dúfam, že v nasledujúcom období posuniem blog na vyššiu úroveň a vás bude naďalej baviť čítať moju tvorbu. Ešte oddychujte kým sa dá, užívajte si čas s milovanými, ktorého počas roka nie je tak veľa a prajem krásne sviatky!