Pred odchodom som si ako viete kúpila moje dva zošity na zapisovanie si zjedených vecí a odcvičených tréningov. Už v lietadle som mala výčitky svedomia zjesť (s prepáčením) malý zasratý koláčik, pretože by som si ho musela napísať na zoznam. Tak som ho nezjedla. A takto to išlo ďalej aj počas prvých dní na lodi. Potom som si povedala, že počas dovolenky sa vykašlem na celé zošity a budem jesť na čo mám chuť. Zo začiatku som mala neustále výčitky ako z toho priberiem a o koľko kilometrov naviac budem musieť prebehnúť. Neskôr som si to ale začala užívať.
Po návrate som sa pokúšala dostať späť do svojej healthy rutiny ale po zistení, že aj keď som jedla čo som chcela, občas si zacvičila a prestala na jedlo pozerať ako na kalórie som prišla schudnutá. Prečo keď to tak mohlo byť tam, by to nemohlo byť aj tu? Na zošity som úplne zabudla. Keď som si ich zakladala mi to prišlo ako super nápad, ako budem mať kontrolu nad jedlom aj telom ale čo z toho keď som nebola šťastná. A teraz? V kľude si dávam na čo mám chuť a neriešim veci okolo. Keby mám spočítať koľko junku som zjedla za posledné 2 mesiace, v mojom "zdravom" období by mi to stačilo na pol roka.
Neskutočne ľúbim sladké. Mávala som časy, kedy som nezjedla nič sladké skoro mesiac. Moja obľúbená Milka Oreo bola pre mňa jeden riadok a dosť. A aj po ňom som sa cítila ako prasa a bolo mi do plaču že som ho zjedla. Na rodinných oslavách mohlo byť x druhov zákuskov, aj tak som si predstavila len ako sa mi usadí na bruchu. Nebolo to normálne. Ani trochu. Momentálne neviem kedy som mala naposledy deň bez sladkosti. Teraz zjem s prehľadom celú Milku Oreo a po zjedení sa maximálne zasmejem. Na výčitky absolútne nemyslím. Napríklad dnes ráno som začala deň dvoma croissantmi no a čo? Nechápem ako som mohla mať na jedlo taký chorý pohľad.
Vo štvrtok pizza, v piatok plnené pizza štangle a liter zmrzliny. O tom, že niekedy budem takto jesť sa mi ani nesnívalo. Bola som názoru, že keď vybehnem zo svojho vločkovo-jablkového sveta, budem mať zasa 80kg ako pred pár rokmi. Možno práve preto som sa toho všetkého tak bála. Vedela som, aké je byť tučná, nespokojná, terčom posmeškov a už nikdy som to nechcela zažiť znova. Teraz ale viem, že keď si dám hocičo v ako-tak normálnom množstve nič to so mnou nerobí. A to som nespomenula, že som celé tie dva mesiace nepohla riťou. Stala sa zo mňa 100% hnilá lenivá bytosť. Neplánujem v tom pokračovať ale naozaj som si toto obdobie užila. Možno už nemám až tak pevné brucho ako predtým ale nijako výrazne som nepribrala. Moja váha sa vôbec nezmenila a moja psychika je niekde úplne inde. Ale don't worry, v Grécku sa vrátia silné workouty a dokonca plánujem zaviesť aj pravidelné kardio (čo tu už dlho nebolo) tak verím, že keď budem pokračovať v svojom spokojnom jedení, ktoré spojím s cvičením budem mať oveľa lepšie výsledky ako hladná a smutná.
Je to síce trochu náročnejší a osobný článok ale aj také občas treba. Dúfam, že tí čo sa trápite jedlom tak, ako som to zvykla robiť ja prestanete a začnete si ho aspoň trochu užívať. Sľubujem, že sa budete cítiť lepšie a veselšie ako prežívať na špenáte lebo má 20 kalórii na 100g. Uvedomte si, že ploché brucho a medzera medzi stehnami nemusí byť zárukou šťastia. Jasné, že to vyzerá super a všetky by sme tak chceli vyzerať ale vo vlastnom tele sa musíš cítiť v prvom rade dobre. Budeš mať síce 50kg, žiadne nohy ani zadok, rovné brucho, budeš sa tešiť z čísla na váhe ale čo z toho? Nedáš si to, čo by si chcela ale zasa ten rukolový šalát, ktorý ti síce vôbec nechutí ale kvôli telu to urobíš. Prosím, buďte zdravé a krásne len nerobte také blbosti ako ja. JEDZTE!
Užite si zvyšok víkendu a zajtra to odštartujte ako sa patrí. Ja utekám s frajerom na čínu haha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára