Travel diary: Taliansko

Áno, ja viem že už je to skoro mesiac od posledného príspevku. A viem aj to, že som nepridala ešte všetky sľúbené články ale absolútne som nemala chuť. Na silu sem nič pridávať nebudem a radšej si počkám, kým ma to opäť chytí než pridávať silou mocou pozliepané články. Z Talianska som sa vrátila už pred nejakou chvíľou ale konečne som sa pozbierala a vraciam sa do svojho blogerského sveta (haha).

Po 10-tich hodinách v autobuse sme nový deň odštartovali v Benátkach. Všetci sme boli dosť zničení ale krásne počasie a hlavne krásne mesto nám hneď vrátilo chuť do života. Opustili sme loďku, vypočuli si výklad od našej polotalianskej delegátky, ktorá vedela asi úplne všetko a čakalo nás celodenné poznávanie. Začali sme na námestí. Okolo chrámu Sv. Marca bolo už o 8 ráno neskutočné množstvo ľudí takže dobrovoľníci museli vystáť pekne dlhú radu. Keďže mamina bola v Benátkach už druhýkrát a všetky tieto pamiatky má za sebou a nás s bratom zas až tak nelákali vybrali sme sa radšej oproti na 96m vysokú vežu. Podmienka zľavneného vstupu bola skupina nad 16 členov a nás bolo iba 10. Počas čakania som ukecala jeden japonský párik a jeden nemecký aby boli s nami skupina. Žiadny problém. Lenže zrazu začali dochádzať ďalší ľudia a hneď nás bolo 23. Výhľad ale stál za tých skoro 40 minút čakania.

Neskutočne sa mi páčili ich uličky. Boli tam síce aj miesta, kde sa dalo dostať autom ale 95% bola iba voda. Určite by som sa sem chcela ísť niekedy znovu pozrieť. Voda na fotkách vyzerá pekne ale nebola veľmi čistá. Ku koncu dňa sme stihli zažiť aj "vysokú vodu". V Benátkach sa občas stane, že sa zdvihne hladina vody až tak, že je na námestí po členky vody. Počas našej návštevy tak vysoko nebola ale okolie chrámu Sv. Marca bola natoľko vysoko, že museli pozastaviť návštevy a na pár hodín zatvoriť.

Najviac sme sa ale po celom dni tešili na hotel. Na názov si asi nespomeniem ale bol naozaj veľmi dobrý. Ubytovaní sme boli na počkanie a kým nebol všade bordel som stihla nafotiť malú room review.

Po raňajkách ďalšieho dňa nás čakala Siena. Priznám sa, že vôbec nič som o tom meste dovtedy nepočula a netušila som, ako bude vyzerať. Asi ako Jamajka, aj Siena ma veľmi prekvapila. Stovky kamenných uličiek, nádherné budovy, do toho krásne počasie, no čo je viac?

Plní zážitkov sme sa presunuli do poslednej zastávky tohto dňa a tou bola zamilovaná Verona. Pre tých, čo by nevedeli, vo Verone sa odohrával dej Rómea a Júlie. Na námestí sa nachádza veľké zachovalé koloseoum, tak sme sa rozhodli ho navštíviť. V rade sme si počkali niečo cez hodinu a pol ale musím uznať, že bolo krásne. Na Rímske sa síce nechytalo ale aj tak. Najväčší zážitok bol aj tak Júliin balkón. Je schovaný v takej záhradke a vedie k nemu menší "tunel" alebo ako to nazvať. Po celom tom tuneli boli zamilované odkazy, papieriky a bolo to niečo nádherné. Neskutočne dobrá nálada išla z toho miesta.

Navštívili sme veľa menších aj väčších mestečiek ale nefotila som všade preto mám zábery už iba z Pisy. O šikmej veži som pravdaže vedela ale že naživo bude taká dychvyrážajúca ma prekvapilo. Veža sa nachádza tesne za katedrálou a veľkým cintorínom. Kúpili sme si lístky aj do katedráli aj na cintorín no na vežu sme si netrúfli (nabudúce). Príroda okolo ale aj samotné pamiatky boli neuveriteľné. Nečakala som od Talianska nejaké extra nádhery ale musím povedať, že hocikedy by som sa vrátila späť.